.





























































.

Ružový akt

  Miroslav Bartoš
  Ružový akt

 
1
Jedného zimného dňa Roku koňa
vyviedol ho z auta a ustajnil v galérii.
Spojil moju pretrhnutú niť.
A myseľ sa v tej chvíli rozbehla späť po nej,
dole odvrátenou stráňou strhávala závity
(ach, kam až?).
Po hrbolček v pamäti.
V ňom uviazol uzlík,
čo polstoročie trčí z krku.
Ten prehltnutý hlt hlavolamu,
vyrastený z hľadajúcich očí.
Vzpriečený a blúdiaci,
kým sa rozpadol tvrdošijným bytím.
 
2
Teda Pegas zaujal tu prázdne miesto
a ja vyhnaný späť do chladu hviezd,
chytám sa ich vyťahaných nití.
Uhýbam pozabudnutým myšlienkam.
Okrídlený koník má plechový tvar s grošovanými zvarmi.
Aj ja som zošívaný nitmi súvislostí.
Tak drží polguľa ÁNO polguľu Nie.
Už ste sa nemali vrátiť,
načo zdvíhať navždy z pántov vysadené brány?
Pritiahol svojho koňa Martin.
Ticho kamenie,
ruší vzdialenosť od očí chlapca po vratkosť starca.
Len výrastky vynorených pamätí
vyrážajú v novotvaroch ako slangy tínedžerov.
 
3
Ako tie predmestia prznia niekdajšiu zmyslovosť dedín!
Ako prašné tornádo slnečný svit.
Aké ľahké je odhryznúť krajine ladný bok!
Odsunieš dvere, ale vrazia sem výstrely myšlienok.
Niet už čistých hĺbok vôd a čírych hladín vzduchu.
Cúvneš, ani tak už do ticha nevkročíš.
Mĺkvy koník,
my rýchlosť nemeriame časom, lež zabúdaním,
pokoj bujnením obmedzení a uhlom ohnutia,
rast bezcennosťou meny a stupňom hluchoty.
Ale teba Pegasík zostrojil mladý Martin
a svet sa začal dvíhať na jeho krídlach odznova
ako jasné ÁNO, nie ako NIE
v zamĺknutých oknách pre nevediacich neverných.

Báseň k výstave Martina Navrátila v Turčianskych Tepliciach, z knihy
Miroslava Bartoša - 
Ružový akt 

(vydavateľstvo Georg Žilina, 2015)
 
03.04.2016 21:09:43
Martin Navrátil
© 2017, Mgr. art. Martin Navrátil
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one